Čo spôsobuje ADHD? Pohľad na genetické a environmentálne faktory

Aktualizované: 
08. apr 2025
6 zdrojov k článku
5 minút čítania
Presná príčina ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) je neznáma. Výskumy poukazujú na genetické a environmentálne faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku ADHD.
  • ADHD je porucha, ktorá môže ovplyvniť myslenie, správanie a schopnosť fungovať.
  • Výskumníci zatiaľ neidentifikovali presnú príčinu vzniku ADHD.
  • Určité rizikové faktory, ako je rodinná anamnéza ADHD, poranenie mozgu alebo komplikácie počas tehotenstva a pôrodu, môžu zvýšiť pravdepodobnosť vývoja tohto stavu u dieťaťa.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je bežná neuro-vývojová porucha, čo znamená, že je to stav, ktorý ovplyvňuje rast a vývoj mozgu. Väčšina ľudí s ADHD dostane svoju diagnózu počas detstva a dospievania, ale príznaky môžu pretrvávať aj do dospelosti.

Kľúčové príznaky ADHD sú nepozornosť, hyperaktivita a inpulzivita. Aj keď tieto príznaky pociťuje každý čas od času, ľudia s ADHD prejavujú tieto správania nepretržite po dobu viac ako šiestich mesiacov. Nakoniec môže ADHD sťažiť dokončenie úloh, sústredenie sa v škole alebo v práci a interakciu s ostatnými.

Presná príčina ADHD nie je dobre pochopená. Avšak, výskum príčin ADHD stále pokračuje. V súčasnosti odborníci veria, že kombinácia genetických a environmentálnych faktorov môže zvýšiť riziko vývoja tohto stavu u vás alebo vášho dieťaťa.

Rizikové faktory

Aktuálny výskum ADHD ukazuje, že stav je zriedka spôsobený jediným rizikovým faktorom. Vývoj ADHD môže ovplyvniť ako genetické, tak environmentálne faktory. Štúdie tiež ukazujú, že niekoľko genetických a environmentálnych faktorov sa môže vzájomne kombinovať a tým zvyšovať riziko vývoja ADHD.

Genetika

Výskumníci v oblasti ADHD teoretizujú, že genetické variácie (zmeny) hrajú úlohu v tom, ako sa mozog vyvíja. Vaše gény môžu produkovať proteíny, ktoré ovplyvňujú rôzne časti vývoja mozgu, ako je produkcia, rast a organizácia neurónov (alebo nervových buniek).

Keď je v génoch mutácia alebo variácia, váš mozog a jeho bunky nemusia fungovať, ako by mali. V dôsledku toho genetické variácie môžu narušiť, ako váš mozog:

  • Dáva pokyny, ktoré pomáhajú vašim nervovým bunkám komunikovať medzi sebou
  • Produkuje alebo kontroluje neurotransmitery (alebo chemický poslovia, ktorý pomáhajú vášmu mozgu prenášať informácie z jednej bunky na druhú)
  • Spravuje spojenia medzi neurónmi (tiež známe ako synapsy)

To však znamená, že tieto prerušenia môžu ovplyvniť spôsob, akým myslíte, správate sa a kontrolujete svoje prostredie. Avšak, je potrebný oveľa väčší výskum na lepšie pochopenie, ktoré gény sú spojené s ADHD a ako sa genetické faktory kombinujú so zmenami v prostredí, ktoré vedú k vývoju ADHD.

Ne-genetické rizikové faktory

Výskumníci tiež skúmajú možné ne-genetické faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vývoja ADHD. Tieto faktory môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:

  • Prenatálne (pred pôrodom) vystavenie toxínov ako sú olovo, alkohol alebo pasívny tabakový dym
  • Ak biologická matka zažíva extrémny stres, má hypertyreózu, alebo počas tehotenstva, či pri pôrode užíva acetaminofén a valproát (liek na liečbu epileptických záchvatov)
  • Poranenie mozgu
  • Predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť

Je dôležité si uvedomiť, že existuje mnoho mýtov o príčinách neurovývojových porúch, ako je ADHD. Aj keď môžete tieto mýty počuť, výskum tieto názory nepodporuje ako možné príčiny ADHD. Medzi tieto mýty patrí:

  • Konzumácia príliš veľa cukru
  • Konzumácia umelých potravinových farbív a príchutí
  • Prílišné sledovanie televízie
  • Zlé rodičovské štýly
  • Rodinný chaos
  • Chudoba

V určitých prípadoch môžu tieto faktory zhoršiť príznaky ADHD, rovnako ako príznaky iných ochorení. Avšak, neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by ukazovali, že by tieto faktory boli priamymi príčinami ADHD.

Je ADHD dedičné?

ADHD má sklon byť dedičné. Ak máte blízkeho príbuzného (ako napr. rodiča alebo súrodenca) s diagnostikovaným ADHD, vaše riziko vývoja ADHD je približne deväťkrát vyššie ako u tých, ktorí rodinnú anamnézu nemajú.

Majte na pamäti: to, že máte rodinnú anamnézu ADHD, neznamená, že určite v priebehu života vyviniete ADHD, znamená to len, že máte zvýšenú šancu na výskyt príznakov a získanie diagnostiky ADHD.

Kto má ADHD?

ADHD môže vzniknúť u ktorejkoľvek osoby, avšak určité skupiny ľudí sú diagnostikované častejšie ako iné. Nasledujúce rizikové faktory môžu zvýšiť vaše riziko získania diagnózy ADHD:

  • Vek: ADHD je najbežnejšie u detí vo veku 3 až 17 rokov.
  • Pohlavie priradené pri narodení: U chlapcov sa diagnóza ADHD stanovuje častejšie než u dievčat. Toto však neznamená, že chlapci majú ADHD častejšie. Historicky bol výskum zameraný hlavne na mladých chlapcov. Nedávne štúdie zistili, že príznaky ADHD môžu byť rozdielne u chlapcov a dievčat (napr. chlapci prejavujú viac hyperaktivity, zatiaľ čo dievčatá viac neaktivity). Je potrebný ďalší výskum na lepšie pochopenie, ako sa príznaky prejavujú u dievčat a žien.
  • Etnicita: Diagnóza ADHD je častejšie stanovovaná u bielych a čiernych detí ako u hispánskych a ázijských detí.

6 zdrojov k článku

  1. MedlinePlus. Attention-deficit/hyperactivity disorder.

  2. Centers for Disease Control and Prevention. What is ADHD?

  3. Faraone S, Banaschewski T, Coghill D, et al. The World Federation of ADHD international consensus statement: 208 Evidence-based conclusions about the disorder. Neurosci Biobehav Rev. 2021;128:789-818. doi:10.1016/j.neubiorev.2021.01.022

  4. American Psychiatric Association. What is ADHD?

  5. Posner J, Polanczyk GV, Sonuga-Barke E. Attention-deficit hyperactivity disorder. Lancet. 2020;395(10222):450-462. doi:10.1016/S0140-6736(19)33004-1

  6. Centers for Disease Control and Prevention. Data and statistics about ADHD.

100
%
prečítané
Copyright 2025 © Zdravie365.sk
chevron-down-circle